Ako je vidieť z mojich anglicky písaných blogov, moja angličtina má ďaleko do dokonalej. Po anglicky som začal hovoriť v roku 1996, keď som začal pracovať s Američanom. Takže viem hovoriť, čítať, komunikovať, ale gramatika je slabšia. A samozrejme nie všetky slovíčka a výrazy sú mi známe a jasné.
V sobotu večer sa spýtala Kristín (bývam u manželského páru Kristín a Joe), či si dáme na večeru „french toast“. Viem čo je „french“, viem čo je „toast“, ale čo je „french toast, tak to teda neviem. Pomyslel som OK, opekaný chlieb ako opekaný chlieb. „Frech“ asi nejaká špecialita čo si Kristín priniesla z ročného pobytu vo Francúzku.
Že či si dám toast z celozrnného chlebu alebo škoricového. Mam rád takéto otázky, keď neviem, čo má byť výsledok a ja sa mam rozhodnúť čo majú byť tie správne ingrediencie. Škoricový. Kristín si tiež vybrala škoricový, Joe celozrnný.
„Urobím k tomu aj vegiburger“ (placka podobná hamburgeru, ale vyrobená zo zeleniny), dodala Kristín. Škoricový chlieb a vegiburger?!?! Toto bol prvý menší kultúrny šok toho večera.
O chvíľu v miske rozmiešala vajíčka a začala v tom namáčať chlieb a opekať. Normálny chlieb vo vajíčku a že „french toast“ – ale ta hrôza, že to robí zo škoricového chlebu, v podstate z vianočky alebo niečoho podobného. Druhy kultúrny šok večera.
Keďže toto nie je môj prvý pobyt v USA a Američanov poznám už dlhšiu dobu, tak si hovorím fajn, ten chlieb aj tak nebude cítiť vo vajíčku plus vegiburger, tak z toho bude večera na slano.
Sadáme si k stolu, každý máme par kúskov „french toast“ , pár kúskov vegiburgerov, domácim nalievam vodu, ja si dávam pomarančový džús. Dobrú chuť.
Tretí kultúrny šok večera – domáci si na tie ich chlebíky vo vajíčku dávajú sladký javorový sirup! ...tak si to dám aj ja, ale nevydržím a hovorím im o mojich kultúrnych šokoch z večere, keď miešajú sladké a slané. Joe a Kristín sa len usmejú a povedia, že počas ich ročného pobytu v Maďarsku si všimli, že my Stredoeurópania sme upätí v pravidlách čo a ako jesť.
Potom sa Joe začal usmievať a povedal, že oni pijú pomarančový džús len pri raňajkách a nikdy nie pri večeri. Takže aj oni mali jeden menší kultúrny šok.

